23. 8. 2008

Nemiešať hrušky s jablkami (Na margo júlového zasadania popradského MZ)

Po dlhom-predlhom čase konečne vznikla akási polemika medzi niektorými poslancami na jednej strane a mestom (presnejšie jeho primátorom a vedúcimi pracovníkmi) na strane druhej. Polemika - to je totiž na popradské pomery už niečo takmer neslýchané. V tomto prípade išlo o dvoch poslancov, ktorí sa vzácne spojili v názore, že nemôžu hlasovať o zmene funkcie plochy, konkrétne pred Výkrikom, ak nevedia, ako bude vyzerať to, čo tam má stáť.

(Len na okraj: Jednému zo spomenutých poslancov doteraz bezuzdné hlasovanie o predaji pozemkov či o zmenách územných funkcií nevadilo, aspoň navonok, pretože vtedy na rokovaniach MZ ani nemukol. Dokonca nedávno obyvateľov Tomášikovej presviedčal, že polyfunkčný objekt tam musí stáť, že sa s tým nedá nič robiť.)

(Prípad “Hrušky.”)
Mesto sa ústami vedúcej odboru výstavby a primátora bráni, že vizualizácia nie je podmienkou pri takomto hlasovaní, že ju mesto nemôže požadovať. Má pravdu, ale na druhej strane ani mesto nemôže nič (zákon) a nik (investor) nútiť, že musia o takejto zmene vôbec rokovať, nieto ešte schváliť! Prečo? Lebo predmetná plocha nie je určená na výstavbu a prípadný návrh na zmenu schvaľujú poslanci. O čom sa teda rokuje? O tom, ako za každú cenu umožniť investorovi výstavbu a ešte ho prosiť, aby láskavo predložil vizualizáciu, aby sa tak občania mohli dozvedieť, čo sa bude stavať? Alebo mu dať jednoznačne najavo, že sa výstavbou vôbec nemusíme zaoberať? Príkladom je známa popradská "stavebná uzávera", logický krok, uskutočnený pod tlakom petície, ale aktuálny hádam už pred piatimi rokmi, ktorý takýto postoj mesta deklaruje. Dopredu, teda férovo voči potenciálnym investorom, ale aj obyvateľom sídliska. Škoda, že sa poslanci, ktorým záleží alebo začína záležať na vzhľade obytných zón (alebo len na budúcich voličských hlasoch) nedohodli na tom, že do "stavebnej uzávery" zahrnú aj plochu pred Výkrikom. Bolo by po probléme. Rokmi etablovaná zelená plocha už v terajšej podobe dokáže skrášliť okolie, v ktorom prevládajú betónové stavby. Žiada si len čiastočnú rekultiváciu, ďalšiu výsadbu a možno vybudovanie "priečneho" chodníka na mieste toho súčasného, neoficiálneho. Teda, ešte raz, na tejto ploche nemusí vôbec nič stáť. Z toho pohľadu sú argumenty primátora a vedúcej odboru nezmyselné a zavádzajúce.

(Prípad “Jablká.”)
Iná situácia je, keď chce investor stavať na ploche, určenej na výstavbu. Tu argumenty primátora a vedúcej odboru výstavy takmer zodpovedajú realite, ale len takmer. Aj v tomto prípade má každá obec a mesto možnosť dopredu, samozrejme, nie dodatočne, určiť, v akej “veľkosti” budúce stavby vyrastú. Samosprávy ani tu nie sú bezmocné, jasne to hovoria odborníci, napríklad popradský architekt Martin Baloga.

(Pozri článok. http://www.cassovia.sk/korzar/archiv/clanok.php3?sub=15.8.2008/3818T)

Škoda, že vedúca odboru výstavby, ktorá by mala stavebný zákon poznať ako on, ale aj primátor, ktorého mesto zažíva stavebný boom, schovávajú hlavu do piesku. A radšej miešajú hrušky s jablkami a možno si myslia, že občania nevedia alebo nechcú čítať a rozmýšľať.