Nedá mi nezareagovať na vyššie uvedený článok, publikovaný v magazíne Popradčan č. 09/2009 a podpísaný novinárskou skratkou (omg). V ňom pán Telenský zdôvodnil svoje rozhodnutie prestať s podporou profesionálneho športu v Poprade tým , že sa stal neoprávnene „terčom kritiky, invektív, podozrievania a nevďaku“ zo strany niektorých Popradčanov. Zrejme mal na mysli aj jednu konkrétnu poslankyňu MZ, ktorá sa dlhodobo kriticky prejavuje voči niektorým krokom primátora, najmä v súvislosti s netransparentnými predajmi pozemkov. Škoda, že autor článku na tlačovej besede pána Telenského nepožiadal, aby bol konkrétnejší. Následne by možno mal príležitosť dať priestor na vyjadrenie aj spomenutej poslankyni.
Ja môžem z osobných skúseností potvrdiť, že rôzne informácie o ďalších predajoch kolujú ako ľudová slovesnosť medzi Popradčanmi už niekoľko rokov. Tak sa ku mne pred časom dostala aj informácia, medzičasom overená, ktorú som zverejnil aj na svojej stránke, že zelená plocha nad bývalou ZŠ na Ulici mládeže patrí jednej z jeho investičných spoločností. Odtiaľ už nebolo k teórii „sprisahania“ pána Telenského voči spomínanej základnej škole ďaleko. Osobne som jej síce veľmi neveril, ale uznal som, že pre mnohých Popradčanov vyzerala reálne. Mnohí sme totiž v posledných rokoch, najmä počas „vládnutia“ pána Danka, s úžasom vnímali, čo všetko je v Poprade možné. Pri všeobecnom prístupe predstaviteľov mesta k svojim občanom (ale aj samotným poslancom!) z hľadiska ich informovania o čomkoľvek problematickom, napríklad o zámeroch využitia mestských pozemkov, sa niet čomu čudovať.
To, že akýmkoľvek podozreniam z nadštandardných výhod pri predajoch údajne nepotrebného majetku by sa bolo dalo predísť, zrejme vedeniu mesta nenapadlo. Napríklad jednoduchým zverejnením jeho zoznamu a následnými verejnými súťažami. Hoci ich zákon až donedávna nepožadoval, napriek tomu takto postupovali viaceré mestá. Prečo spomínané kroky neurobil aj náš primátor, to vie len on sám. Takže teraz by sa nemal čudovať tomu, že už niekoľko rokov mestskú „atmosféru“ saturuje (okrem pozitívnych ohlasov na niektoré jeho kroky) aj nedôvera k nemu a tiež k mestskému zastupiteľstvu ako celku.
Ak sa teda pán Telenský cíti ako nevinná obeť ohovárania, vinu by nemal pripisovať občanom Popradu, prípadne jednej poslankyni. (Pretože som si istý, že mal na mysli predovšetkým ju a jej nedávne vyjadrenia v istej televíznej reportáži.) Vinu by mal pripísať samotnému primátorovi.
Ale aj tak:
Aby to celé bol dôvod na jeho odchod z pozícií hlavného sponzora popradských športových klubov k vďačnejším formám filantropie? Myslím si, že o svojej úprimnosti a čistých úmysloch by pán Telenský presvedčil práve tým, že by tým sponzorom ostal. Celé sa mi to akosi nezdá. Hovorím to napriek tomu, že osobne oceňujem jeho podporu nešportových činností - napríklad hlavný sponzoring ostatného ročníka Medzinárodnej akordeónovej súťaže, ktorú pravidelne organizuje mestská ZUŠ, alebo financovanie rekonštrukcie organu v kostole sv. Egídia. (Počul som však, že aj to sú len „chlieb a hry“. No takéto hodnotenie asi navždy ostane vecou názoru a úsudku, veď do duše nikomu nevidíme.) Osobne sú mi sympatickejšie kroky pánaTelenského k podpore mládeže.
Zdá sa mi, že skutočným a oveľa prozaickejším dôvodom jeho „obratu“ je jednoducho ekonomika a jej súčasný neblahý fenomén - hospodárska kríza.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára