Potešilo ma, že som mal možnosť podpísať sa pod petíciu proti zahusťovaniu sídlisk (a nielen sídlisk), pretože už dlhší čas s údivom pozorujem, kde všade (a čo) sa ešte dá stavať. Za všetky spomeniem neďaleko kostola sv. Cyrila a Metoda na rohu paneláku nalepený multifunkčný objekt ''krásnej" zelenej farby, či neďaleko stojaci domček utopený medzi panelákmi - nikdy by som neveril, že na toto možno získať stavebné povolenie.
Nielen že sa obytné zóny týmto spôsobom zahusťujú, ale nadovšetko sa nie príliš esteticky pôsobiace panelákove sídlisko stáva nevkusným mixom rozličných architektonických prvkov. Akoby to nestačilo, pri kostole sv.Cyrila a Metoda sa stavia další multifunkčný objekt na mieste, kde by mohol byť napríklad park alebo parkovisko, kedže voľných parkovacích miest je na Juhu čoraz menej a normálny park, kde by sa človek mohol v lete schovať pred slnkom a horúčavou sálajúcou z betónu, tak taký park nie je na celom Juhu.
Čo ma zarazilo, bola reakcia p.primátora, keď na adresu petície povedal niečo v tom zmysle, že sa občania dali nachytať rôznymi lobistickými skupinami. Myslím si, že aj keby to tak bolo, radšej podľahnem lobby, ktorá bojuje proti takejto výstavbe, ako nechať si zastavať každý voľný centimeter lobistami, ktorým ide len biznis s drahými bytmi.
Zaujímalo by ma tiež, ako sa na to pozerajú poslanci, ktorí zastupujú naše sídlisko. Nevadí im tento budovateľský boom? Myslím, že práve oni by mali hájiť záujmy nás, občanov. Práve od nich by som očakával viac iniciatívy. My bežní občania totiž netušíme, čo všetko sa pripravuje, nie sme pri zdroji informacií, a taktiež nechodíme sa pravidelne pozerať na vývesku v MsÚ, či sa náhodou pod našimi oknami nezačne o mesiac stavať.
Myslím, že jedna z vecí, ktoré by pomohli zlepšiť informovanosť občanov, by bolo zverejnenie územného plánu na internete, tak ako to majú mnohé iné mestá ba dokonca aj obce.
Na záver by som chcel vysloviť želanie, aby tí, ktorí o týchto dôležitých veciach, akými výstavba v meste určite je, rozhodujú, pristupovali zodpovedne a uvážlivo, aby sa naše obytné zóny podobali viac na vyspelé európske mesto ako na predmestia afrických či juhoamerických metropol. Mementom môže byť aj budovateľský chaos v Bratislave, či Slotove "projekty" v Žiline. A hoci ľudia, čo vymysleli zbúrať polovicu historickej Bratislavy a postaviť most SNP sa už strácajú v hmle minulosti a pán Slota už nie je primátor v Žiline, historickú Bratislavu už nikto neobnoví a Aupark priamo na námestí v Žiline (ak ho tam postavia), už nikto búrať nebude. Veď ľudia si zvyknú... Dúfam, že Poprad dopadne lepšie a nebudeme sa musieť o niekoľko desaťročí hanbiť za to, ako sa nám to vymklo z rúk.
Na tejto adrese http://tyzden.sk/sk/doma/32_rozhovor_01.php?searchstring=hamburg je rozhovor s bývalým hlavným architektom mesta Hamburg, Petrom Gerom, ktorý pochádza zo Slovenska, kde okrem iného vyjadruje svoj názor na stavebný rozvoj v Bratislave, dá sa to však aplikovať na celé Slovensko. Napr.: "My sme prinútili investorov stavať parky a detské ihriská, dokonca sa o ne nasledujúcich päťdesiat rokov starať. Treba investorov prinútiť dobrými zmluvami, aby aj oni niesli zodpovednosť za mesto aj za komunitu. Dá sa to – v Hamburgu aj v Bratislave".
Nielen že sa obytné zóny týmto spôsobom zahusťujú, ale nadovšetko sa nie príliš esteticky pôsobiace panelákove sídlisko stáva nevkusným mixom rozličných architektonických prvkov. Akoby to nestačilo, pri kostole sv.Cyrila a Metoda sa stavia další multifunkčný objekt na mieste, kde by mohol byť napríklad park alebo parkovisko, kedže voľných parkovacích miest je na Juhu čoraz menej a normálny park, kde by sa človek mohol v lete schovať pred slnkom a horúčavou sálajúcou z betónu, tak taký park nie je na celom Juhu.
Čo ma zarazilo, bola reakcia p.primátora, keď na adresu petície povedal niečo v tom zmysle, že sa občania dali nachytať rôznymi lobistickými skupinami. Myslím si, že aj keby to tak bolo, radšej podľahnem lobby, ktorá bojuje proti takejto výstavbe, ako nechať si zastavať každý voľný centimeter lobistami, ktorým ide len biznis s drahými bytmi.
Zaujímalo by ma tiež, ako sa na to pozerajú poslanci, ktorí zastupujú naše sídlisko. Nevadí im tento budovateľský boom? Myslím, že práve oni by mali hájiť záujmy nás, občanov. Práve od nich by som očakával viac iniciatívy. My bežní občania totiž netušíme, čo všetko sa pripravuje, nie sme pri zdroji informacií, a taktiež nechodíme sa pravidelne pozerať na vývesku v MsÚ, či sa náhodou pod našimi oknami nezačne o mesiac stavať.
Myslím, že jedna z vecí, ktoré by pomohli zlepšiť informovanosť občanov, by bolo zverejnenie územného plánu na internete, tak ako to majú mnohé iné mestá ba dokonca aj obce.
Na záver by som chcel vysloviť želanie, aby tí, ktorí o týchto dôležitých veciach, akými výstavba v meste určite je, rozhodujú, pristupovali zodpovedne a uvážlivo, aby sa naše obytné zóny podobali viac na vyspelé európske mesto ako na predmestia afrických či juhoamerických metropol. Mementom môže byť aj budovateľský chaos v Bratislave, či Slotove "projekty" v Žiline. A hoci ľudia, čo vymysleli zbúrať polovicu historickej Bratislavy a postaviť most SNP sa už strácajú v hmle minulosti a pán Slota už nie je primátor v Žiline, historickú Bratislavu už nikto neobnoví a Aupark priamo na námestí v Žiline (ak ho tam postavia), už nikto búrať nebude. Veď ľudia si zvyknú... Dúfam, že Poprad dopadne lepšie a nebudeme sa musieť o niekoľko desaťročí hanbiť za to, ako sa nám to vymklo z rúk.
Na tejto adrese http://tyzden.sk/sk/doma/32_rozhovor_01.php?searchstring=hamburg je rozhovor s bývalým hlavným architektom mesta Hamburg, Petrom Gerom, ktorý pochádza zo Slovenska, kde okrem iného vyjadruje svoj názor na stavebný rozvoj v Bratislave, dá sa to však aplikovať na celé Slovensko. Napr.: "My sme prinútili investorov stavať parky a detské ihriská, dokonca sa o ne nasledujúcich päťdesiat rokov starať. Treba investorov prinútiť dobrými zmluvami, aby aj oni niesli zodpovednosť za mesto aj za komunitu. Dá sa to – v Hamburgu aj v Bratislave".
