RTI (Rádio Tatry International) skončilo

http://www.radia.sk/spravy/1775_vysielanie-rti-pravdepodobne-definitivne-skoncilo.html

http://kois.blog.sme.sk/c/180625/Smutny-koniec-RTI-jedineho-slovensko-anglickeho-radia.html

Najnovšia verzia:
http://kois.blog.sme.sk/c/180684/Radio-RTI-zrejme-bude-pokracovat-ale-len-v-slovencine.html

Zaujalo ma

http://www.sme.sk/c/4265080/martinsky-protikorupcny-balik-zaujal-diplomatov.html

O kine Tatran

Dôležitou a dlhoročnou súčasťou kultúry v našom meste je kino Tatran. Ako všetky kiná na Slovensku, aj naše kino pociťuje v posledných rokoch úbytok divákov. Nie je teraz mojím cieľom hľadať príčiny tohto stavu, no ľudia do kina stále chodia, i keď nie v takom počte, aby bolo ekonomicky sebestačné.

Ekonomická sebestačnosť je však minulosťou takmer všetkých „pôvodných“ kín na Slovensku. Tu nastupuje význam finančnej podpory zo strany jednotlivých zriaďovateľov, ktorými sú dnes väčšinou mestá a obce (áno, aj obce, príkladom môže byť neďaleká Hranovnica). Jednoducho, pri všetkých úsporných opatreniach a zvyšovaní vstupného je prežitie jednotlivých kín, rovnako ako aj ďalších kultúrnych inštitúcií, v rukách samospráv a ich volených predstaviteľov. V prípade mesta, akým je Poprad, teda mesta s takmer miliardovým rozpočtom, mesta, ktoré nemá rozpočtové problémy, naopak, jeho rozpočet je v posledných rokoch vyrovnaný, ba dokonca v prebytku, je otázka budúcnosti kina Tatran iba otázkou priorít. Milión či o niečo viac (v slovenských korunách) na dotáciu tohto zariadenia nie je malou položkou, no mesto to určite nezruinuje.

Teda otázka stojí tak: Chceme alebo nechceme, my, občania, aby mesto prevádzkovalo, a teda aj dotovalo mestské kino? Ak áno, chcú predstavitelia našej samosprávy, aby sme my, ich spoluobčania, takúto možnosť mali? Mnohí asi odpovedia: V meste sa predsa nachádza súkromný multiplex Max, v ktorom hrajú filmy od rána do večera. Iste, treba však dodať, že multikiná sú predovšetkým zamerané na zisk. Z toho dôvodu uvádzajú len komerčne úspešné, a teda zaručene „zárobkové“ filmy, ktorých estetická kvalita či umelecký, resp. myšlienkový prínos je zväčša nízky. Inými slovami, ide o filmy prioritne určené na zábavu. Tie však tvoria len časť súčasnej filmovej tvorby. Súčasný európsky , resp. neamerický film v nich nenájdete, rovnako ani filmovú klasiku, tak ako ani filmy americkej proveniencie, ktoré vznikli ako rôzne nezávislé, nehollywoodske projekty. A to je „parketa“ mnohých mestských kín, na pôde ktorých fungujú filmové kluby a kde okrem „trhákov“ možno nájsť aj filmy s označením „ART kino.“ Mestské kiná zároveň zabezpečujú aj filmové predstavenia pre deti a mládež, čo posilňuje umeleckú a estetickú zložku ich výchovy. Taký je aj neoficiálny status nášho kina. (Z blízkeho okolia je vhodným príkladom spišskonovoveské mestské kino Mier, rovnako dotované mestskou samosprávou.) Som presvedčený, že uvádzanie takýchto filmov je jednou z ciest, ako dostať do kín viac divákov, ktorí sú už znechutení súčasnou komerčnou ponukou.

Ani jeden z posledných mestských rozpočtov nepripúšťal finančnú nesebestačnosť kina Tatran.Napriek jednoznačne opačnému trendu jeho rozpočet tvorili len vlastné príjmy, ktoré sa však nenaplnili. Vzniknutá strata (samozrejme, chápaná len v ekonomickom zmysle, lebo kultúra je takmer vždy "stratová") bola doteraz vždy dodatočne krytá z mestského rozpočtu. Dokedy to tak bude, uvidíme. Svojou koncepčnou podporou by však mesto nepreukázalo len veľkorysosť k svojim vlastným občanom, ale naplnilo by aj jeden zo základných zmyslov samosprávy.


Súvisiace články:

http://www.cassovia.sk/korzar/archiv/clanok.php3?sub=8.10.2001/397T&title=Kino%20Tatran%20pre%9Eilo%20rekordn%FD%20mesiac%0D%0A

http://tyzden.sk/sk/fenomen/skryty_povab_asociacie.php

http://www.filmsk.sk/show_article.php?id=5665

http://www.cassovia.sk/korzar/archiv/clanok.php3?sub=1.10.2007/3447T

http://popradnasemesto.blogspot.com/2008/10/chcela-by-som-vs-poprosi-ako-obana.html

http://www.poprad.sk/?id_menu=1082&firmy_slovenska_flag=0




Program filmového klubu Tatran:

http://www.asfk.sk/prave-v-kinach/program-klubov

Prečítal som si

ČLÁNOK - možná inšpirácia aj pre Poprad:
http://zilina.sme.sk/c/4247987/o-zakazkach-v-bytci-rozhodne-pocitac.html

STRÁNKA - nezávislé fórum občanov Nitry:
http://www.nitraonline.sk/phorum/list.php?2

Tatry z nového obchvatu

Len z mobilu ("dvojmegového")a cez sklo, ale aj tak nádhera...

Prečítal som si

http://blog.aktualne.centrum.sk/blogy/katarina-zavacka.php?itemid=420

Všetkým Popradčanom

Ján Švec-Slavkovian:
Noc dohviezdna

Ty, mystérium vianočné,
čo vraciaš sa a žiješ v nás a s nami,
aké je vskutku náročné
plemeno ľudské pod hviezdami!

Nerado jasle v maštali,
chudobu v jasliach posvätenú.
Aké vždy trpké chvíle nastali,
keď spasitelia prinášajú zmenu.

Svätá noc žiari do sveta,
Ježiško dáva svoje požehnanie.
To je tá z neba odveta,
že pokoj s láskou z tejto noci vanie.

Ty drahé Božie Pachoľa,
čos’ dalo svetu časomieru,
boľavé ľudstvo zas Ťa zavolá,
daruj mu znova betlehemskú vieru!

Zaujalo ma

http://www.sme.sk/c/4236729/vacsinu-slovakov-znepokojuje-postoj-statu-k-developerom.html

Diaľnica a Popradčania (2)

No, budeme musieť ešte počkať:

http://www.cassovia.sk/korzar/clanok.php3?sub=18.11.2008/3891T

Ako to vyzerá pri Prešove?

http://doko.blog.pravda.sk/detail.html?a=d275dc8cfdad190dfee3a801b9323b53

Odišiel Jozef Búda

Dnes ráno sme sa dozvedeli smutnú správu. Po ťažkej chorobe zomrel Dr. Jozef Búda, zakladateľ a dlhoročný umelecký vedúci Popradského detského zboru. Toto teleso sa pod jeho taktovkou stalo jedným z najlepších v slovenskom i európskom meradle. Dosiahol to svojím umeleckým i pedagogickým majstrovstvom a veľkou obetavosťou. A deti, ktorým umožnil načrieť do bohatstva umenia, zvaného hudba, si to i po rokoch cenia. Bude im iste chýbať, tak ako všetkým nám, ktorí sme si ho vážili a mali ho radi.

http://www.pluska.sk/aktuality/zilina-zomrel-riaditel-statneho-komorneho-orchestra-zilina-jozef-buda.html

http://www.zuspoprad.sk/category/hudobny-odbor/popradsky-detsky-zbor/

Občianske aktivity inde (seriál)

Šaľa:
http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=404842

Diaľnica a Popradčania

Termín dokončenia diaľničného obchvatu nášho mesta bol už niekoľkokrát posunutý. September, október, teraz druhá polovica novembra. Vzhľadom na stav dokončovacích prác to zrejme bude najskôr koniec novembra, ale Popradčania to už hádam nejako vydržia. Na úseku "Veľká – Matejovce" som si nedávno všimol chýbajúce zvodidlá, podobne to bude asi na celom obchvate. Samotná cestná komunikácia je už minimálne mesiac hotová.

Čo konkrétne táto stavba prinesie Popradčanom, je každému jasné: predovšetkým odklon tranzitnej dopravy z cesty č. 18. Zvyšujúce sa množstvo áut im už niekoľko rokov znepríjemňuje život.

Čo prinesie popradským vodičom, na to už nie je až taká jednoduchá odpoveď. „Popradské“ napojenia na diaľnicu v oboch smeroch sú dve, no ani jedno nevyhovuje Popradčanom bývajúcim v oblasti sídliska Juh I a jeho okolia, hlavne ak smerujú na Levoču alebo od Levoče. Vodiči si musia odtrpieť cestu po preťažených komunikáciách (cez Okružnú ul.) do Matejoviec, kde sa môžu napojiť na diaľnicu. Štefánikova však bude preťažená aj naďalej, lebo po nej pôjdu všetky vozidlá, smerujúce so zásobovaním do centra v smere od Levoče i v smere opačnom. Teraz sa k nim navyše pridajú aj Popradčania, hlavne ak bude postavený ďalší úsek diaľnice, aspoň po Levoču.

Druhá možnosť je dočasne smerovať na západ a na diaľnicu sa napojiť zo súčasnej cesty č. 534 na Starý Smokovec, kde sa v blízkosti Veľkej nachádza ďalšia prípojka. Ide však o „slušnú“ obchádzku, čo nakoniec platí aj pre prvú možnosť. V oboch prípadoch budú mať vodiči na zreteli ešte aj to, že sa diaľnicou zatiaľ (a dosť dlho) dostanú len za Jánovce. Možno radšej uprednostnia súčasnú cestu č. 18, a to aj v opačnom smere. Z diaľnice teda ešte niekoľko rokov nebudú mať nič.

Buduje sa aj tretie napojenie, to sa však nachádza ešte pred mestom , v smere od západu. Pre Popradčanov teda nie je reálne využiteľné.

Novinkou je nové cestné spojenie s popradským letiskom, ktoré vychádza zo spomenutej tretej prípojky. Reálne ho však budú využívať len cestujúci z leteckej dopravy.

Zhrnutie:
Napojenia na diaľnicu/východy z diaľnice:

1. Matejovce, autá pôjdu po Štefánikovej.
2. Veľká, vhodné pre autá z oblastí Veľká a Západ, tie najskôr pôjdu po súčasnej ceste č. 534
na Tatry.
3. Medzi mestami Svit a Poprad, využiteľné pre autá, smerujúce na popradské letisko.

Občianske aktivity inde (seriál)

Trenčín, september:
http://www.sme.sk/c/4074625/peticiari-dosiahli-aby-ich-mesto-trencin-pocuvalo.html

Trenčín, november:
http://www.sme.sk/c/4156892/zachranit-trenciansky-lesopark-chcu-tisicky-ludi.html

Bratislava:
http://www.sme.sk/c/4162924/aktivisti-prehrali-spor-o-zachranu-parcika-na-belopotockeho-ulici.html

http://bratislava.sme.sk/c/4164605/vymenu-pozemkov-investor-nechce-ziada-160-milionov-korun.html

Stavebné fórum v Poprade

V utorok sa v Poprade uskutočnilo ďalšie z diskusných podujatí Stavebného fóra (http://www.stavebne-forum.sk/sk/), tentokrát na tému Kvalita ako konkurenčná výhoda developerského projektu. Pozvánku na podujatie som vôbec nečakal, dostal som ju zrejme v súvislosti so svojou účasťou v občianskej iniciatíve Za zelený Poprad, ktorá v novembri minulého roku vyvrcholila úspešnou petičnou akciou. O týchto udalostiach vtedy informovala aj internetová stránka Stavebného fóra, ktorá okrem iného monitoruje všetko dianie v oblasti stavebníctva, a zrejme tak sa organizátori dostali aj ku mne. Navyše, mali tiež informácie o tejto blogovej stránke, čo ma potešilo. Keďže Stavebné fórum na svoje podujatia pozýva aj občiansku verejnosť, ktorú problematika výstavby zaujíma, a zároveň pozýva aj médiá, bol som tam v dvojjedinej úlohe. Ako občan som sa o danej téme dozvedel mnoho zaujímavých informácií a názorov, inými slovami, nenudil som sa, a to napriek tomu, že nie som odborníkom ani developerom, pre ktorých bol podujatie prioritne určené. Keďže zástupcovia tlačených a elektronických médií na podujatí chýbali, ako jediný prítomný publicista pokladám za svoju povinnosť o ňom stručne informovať (i keď stránka Poprad - naše mesto nie je médiom v pravom zmysle slova). Prednášky dvoch akademických odborníkov, prof. Tibora Ďuricu a doc. Márie Kozlovskej, boli zamerané na otázku kvality, v ktorej napriek rastúcim cenám nehnuteľností stále tápeme. Ako uviedol prof. Ďurica, kvalita pokuľháva pri činnosti všetkých zainteresovaných strán, počnúc investormi (stavebníkmi), cez developerov až po realizátorov - projektantov a stavebné firmy. Developeri často svojim projektom ubližujú tým, že požadujú veľmi rýchle tempo realizácie stavieb. V tejto súvislosti som si spomenul na hodnotiaci názor významnej slovenskej odborníčky profesorky Zuzany Sternovej, ktorá už pred niekoľkými rokmi poukázala na často prítomnú nekvalitu novopostavených obytných budov, v ktorých sa už tesne po dokončení objavujú systémové chyby. V porovnaní s takouto výstavbou vtedy prof. Sternová vyzdvihla vyššiu kvalitu "socialistickej" panelovej výstavby, hlavne z obdobia jej začiatkov až do sedemdesiatych rokov. Docentka Kozlovská naznačila, že hlavnú zodpovednosť za kvalitu majú developerské firmy. Zároveň poukázala na rastúci význam moderných spôsobov projektovania, využívajúcich 3D (trojrozmernú) technológiu, ktorá je už vo vyspelom svete bežná. Táto technológia umožňuje aj detailné naprojektovanie stavby z hľadiska presnosti plánu, použitých materiálov, ich ceny i z hľadiska času. Branislav Sroka, obchodný riaditeľ firmy INGOS, predstavil plán nového administratívneho centra Luxury office (na obrázku), ktorý je tesne pred realizáciou. Objekt bude situovaný v Poprade na Hraničnej ulici a má byť výnimočnou stavbou tak z hľadiska kvality a estetiky, ako i z hľadiska použitia nových technológií.

Prečítal som si (Tatry a "investori", Vančura, Košičania a strom)

http://www.sme.sk/c/4144540/co-sme-alzbete-ii-v-tatrach-neukazali.html

http://lesk.zoznam.sk/cl/100010/244290/Tomas-Vancura-Kobercovy-nalet-na-Tatry

http://www.sme.sk/c/4144365/kosice-ochranari-zorganizovali-symbolicku-spomienku-na-vyrubane-stromy.html

Poprad a kultúra

“Chcela by som Vás poprosiť ako občana aktívne sa zaujímajúceho o dianie v meste Poprad o názor na kultúrne podujatia konajúce sa v Poprade za posledné dva mesiace. Či ste nejaké podujatia navštívili, ktoré sa Vám páčili, či návštevnosť bola slabá, alebo ste záujmom občanov boli milo potešený. Čo považujete za silnú a slabú stránku v realizácii kultúrnych a športových podujatí, aké podujatia Vám v meste Poprad chýbajú, ako by sa dali zlepšiť.”

( Študentka UMB, informácie a názory potrebuje k seminárnej práci.)


ODPOVEĎ (heslovite):

V meste Poprad sa uskutočňuje dostatok kultúrnych podujatí rôznych druhov a žánrov. Každý záujemca o kultúru si teda môže vybrať to, čo ho najviac zaujíma.

1. Hudobné podujatia.
Popradská hudobná jar i Popradská hudobná jeseň sú etablovanými festivalmi. Nedávny trend ich naplnenia prevažne jednostranne presadzovanými menšinovými žánrami, hodnotenými často ako “na jedno kopyto”, sa zvrátil opäť v prospech klasickej hudby, ktorá bola ich tradičnou náplňou. Mimofestivalové podujatia sa konajú po celý rok (prevažuje na nich iná ako klasická hudba, okrem Vianoc). Organizuje ich mesto i súkromné agentúry, ktoré pôsobia konkurenčne. Popradské kultúrne leto i Popradské Vianoce prinášajú aj hudobné podujatia, sú organizované a financované mestom, lebo slúžia aj na jeho propagáciu ako centra turizmu. Konajú sa pod holým nebom, preto sú dostupné každému, ich návštevnosť je vysoká.

Účasť na platených podujatiach je ovplyvnená záujmom o ten-ktorý žáner a cenou vstupeniek. Koncerty klasickej hudby sú navštevované rôzne, celkovo však pozorujem pokles záujmu. Vyššia návštevnosť je pri známych interpretoch. Ceny stupeniek stúpli, mesto ich niekedy dotovalo výraznejšie. V rámci týchto podujatí niekoľko rokov dostávajú príležitosť aj popradské umelecké školy (ZUŠ-ky), čo je dobré, lebo je to “živá”, skutočne popradská, nie dovezená kultúra, a tá má jednoznačne právo na prezentáciu.

Miesta konania: Dom kultúry - divadelná sála - nie najlepšia akustika, lepšie to bolo v Redute, ktorej pomerne malá, ale dostačujúca sála však neslúžila len na koncerty, ale aj na spoločenské podujatia. Súkromné agentúry sa mestským priestorom vyhýbajú, zrejme sú drahé a asi je problém zladiť ich záujmy a termíny so záujmami a termínmi mesta. Preto uprednostňujú iné priestory, napr. kostoly. Nemám informácie o návštevnosti prvých dvoch podujatí PHJ, sám som na nich nebol. Dnes je “vypredaná” Lenka Filipová (divadelná sála DK, cca 350 miest, vstupné bolo 300 Sk).

2. Divadlo.
Väčšinou “dovezené”, ponúk je však dosť, predstavenia sú organizované najmä súkromnými agentúrami. V Poprade funguje roky etablovaný amatérsky súbor Divadlo Commedia, ten však existuje bez podpory a výraznejšieho záujmu mesta, pritom však dosahuje skutočne európsku úroveň. Ich predstavenia sa konajú v okrajovej časti mesta – v Spišskej Sobote, v pomerne malej sále. V rámci svojej agentúrnej činnosti “doviezol” nedávno predstavenie istého českého divadla. Oceňujem prácu mestského oddelenia kultúry pri organizovaní pravidelných divadelných predstavení pre deti (podrobnejšie v staršom článku).

3. Film.
V meste sa nachádza jedno mestské kino (Tatran). Nedávno som zaregistroval verejné a hlavne neverejné úvahy o jeho možnom zrušení pre “nerentabilnosť. ” (Skutočným dôvodom na takéto úvahy mal byť záujem o jeho budovu v centre mesta, čo by zrejme celkom zapadalo do takého obrazu mesta, ako ho vnímajú mnohí občania.) Samotný termín “nerentabilnosť” sa na kultúru aplikuje ťažko, mali by sa brať do úvahy aj iné kritériá, napríklad to, že povinnosťou miest je zabezpečiť čo najširšiu možnosť kultúrneho vyžitia všetkých svojich občanov, i tých, ktorí uprednostňujú “menšinové” žánre. Vyzerá to tak, že úvahy o rušení kina sú zatiaľ zažehnané. (Na porovnanie – mesto Spišská Nová Ves prevádzkuje dve kiná).

Veľmi oceňujem, že na pôde kina Tatran funguje filmový klub, ktorý umožňuje stretnúť sa s náročnejšími filmami. Má pravidelných návštevníkov, priemerná návštevnosť predstavení je asi okolo 30 ľudí. Zdá sa mi však, že v poslednom čase stúpa. Usudzujem tak podľa predstavení v mesiacoch september a október, na ktorých som sa osobne zúčastnil. Pri bežných distribučných filmoch je výraznou konkurenciou súkromný multiplex, čo sa prejavilo odlivom divákov. Ten je však určite spôsobený aj momentálnym všeobecným znížením záujmu o premietaný film.

Medzinárodný festival horských filmov (8. – 12. 10. 2008), úspešné a navštevované podujatie. Tohto roku by som mu vytýkal len slabšiu prístupnosť dopoludňajších predstavení pre školskú mládež, keďže sa predstavenia vo veľkej Divadelnej sále konali len od piatku, v stredu a vo štvrtok boli deti odkázané len na malú, 80-miestnu sálu. Podľa mojich informácií však nejde o slabú snahu alebo chybu priamych organizátorov, ale o slabú ústretovosť mesta.

4. Iné umenie. Aj tu je ponúk dosť, tu sa uplatňujú organizácie mimo pôsobnosti mesta.Tatranská galéria disponuje “klasickými” aj alternatívnymi výstavnými priestormi (Elektráreň sa postupne rekonštruuje, tu sa okrem výstav organizuje aj pravidelné podujatie Hry s umením).

5. Šport. Mojou doménou nie je návšteva športových podujatí, preto sa k nim nevyjadrujem.

6. Propagácia.
Je dostatočná. Plagáty, bilbordy, miestna tlač, mestská televízia, mestská internetová stránka. Vyzdvihujem prinajmenšom "slušnú" grafickú úroveň plagátov, propagujúcich kultúrne podujatia. Sú pekné a pútavé.

7. Na záver.

Mesto Poprad organizuje niekoľkokrát ročne aj bezplatné kultúrne podujatia špeciálne určené pre isté skupiny občanov, napríklad pre popradských dôchodcov či učiteľov. V tomto období to bolo vystúpenie speváčky Marcely Laiferovej (9. 10.) a plánuje sa predstavenie Divadla Commedia (28. 10.) (“Zlé jazyky” hovoria, že pri týchto podujatiach ide hlavne o sebapropagáciu primátora mesta, ktorý si tak zaisťuje budúcu voličskú priazeň týchto občanov. Je to možné, no inak to nekomentujem.)

Celkové hodnotenie ponuky spoločenských podujatí som vyjadril prvými dvoma vetami tohto príspevku. Na tých, na ktorých som sa zúčastnil, som nespozoroval výraznejšie nedostatky. Neviem ani o ich prípadných slabých stránkach podľa vnímania iných Popradčanov.

Poprad kvetmi opeknieva, ale...

Poprad kvetmi opeknieva, ale mesto sa stále "rozvíja" a stále pokračuje v zaberaní zelených plôch. V najnovšom návrhu, ktorý je zverejnený na elektronickej úradnej tabuli mesta, je "riešená" obrovská plocha v lokalite umiestnenej na okraji mestskej časti Veľká. (Ide o územie na sever od železničnej trate Žilina-Košice, susediace s hlavnou cestou do Starého Smokovca, naľavo od nej.)

Už na prvej strane tohto návrhu je popísané, akú funkciu táto plocha mala (napríklad aj ochrannú a ekostabilizačnú) a akú bude mať. Hovorí to samo za seba. Vyzerá to tak, že toto územie bude vo svojej pôvodnej podobe čoskoro minulosťou, lebo sa tam ide stavať "občianska vybavenosť". Možno ide o nedávno ohlásenú stavbu obchodno-zábavného centra "na západnom okraji mesta", akéhosi druhého "Horsu", do ktorého ide investovať zahraničný developer.

Niekto si, podľa všetkého, vzal do hlavy, že z Popradu urobí konglomerát typu Košíc či Bratislavy, z ktorých vlastní občania utekajú na vidiek. (Žiaľ, je to tak už aj v prípade Popradu.)

Či je to v záujme Popradčanov a návštevníkov tohto regiónu, ktorí svoje "Košice" a "Bratislavy" nechali doma, aby videli čosi iné, nechám na zváženie. No v kontexte posledných stavebných aktivít v Tatrách, najmä na Štrbskom Plese, ktoré sa mení na lunapark pre bohatých, to má možno svoju logiku. Podľa niečích predstáv máme všetci len nakupovať a zabávať sa, a ešte ho za to máme aj chváliť.


Kontextové odkazy:
http://www.sme.sk/c/3423889/Spolocnost-Tatrakon-sa-odstahuje-z-centra-Popradu.html
http://www.sme.sk/c/3498086/Na-okraji-Popradu-pribudaju-obchodne-centra-v-centre-cinske-obchody.html
http://www.sme.sk/c/4089744/v-poprade-by-mali-postavit-obchodne-centrum-za-250-milionov.html

Poprad: kvetmi opeknieva (Na margo Popradčan/Tatranec, september 2008)

Áno, možno s tým súhlasiť. Nadpis článku v poslednom čísle vyššie spomenutého periodika je výstižný. (I keď možno namietať, že napríklad "kvetinový krásavec" - teda kruhový objazd -nemá pre Popradčanov praktický význam, lebo sa k nemu nedostanú...) Ale je pekný. Podobne ako aj ďalšia ketinová výzdoba Popradu. Táto investícia do skrášlenia životného prostredia si iste zaslúži pozornosť. Nie celkom mi tu však sedia niektoré príspevky v TV Poprad, ktoré zaváňajú samochválou. Lebo starostlivosť o životné prostredie a jeho zveľaďovanie patria k základným funkciám a povinnostiam každého mesta či obce. A všetko ide z vrecka nás, mestských daňových poplatníkov, nie z vrecka pána primátora či mestských poslancov. Odhliadnuc od toho verím, že Popradčania si túto mestskú investíciu, vloženú do nich samých, budú vážiť.

Vedľajší príspevok v rubrike Čo na to radnica ma však rozčúlil. Spôsobila to jediná veta z úst vedúcej odboru výstavby MÚ Kristíny Horákovej, ktorú si dovolím odcitovať:„Je ťažké pochopiť, že ľudia, ktorí volajú po zeleni a spisujú petície za jej zachovanie, ju ničia, znehodnocujú trávnaté plochy, prešľapávajú ich, aj keď majú dva metre odtiaľ vybudovaný chodník.“ Podobné nevhodné narážky na organizátorov a podporovateľov novembrovej petície zazneli v mestských médiách už skôr. Moje rozčúlenie je preto, dúfam, pochopiteľné. Kto si novembrovú petíciu pamätá, a zvlášť hysterické reakcie predstaviteľov mesta na ňu, na čele s primátorom Antonom Dankom, pomyslí si to, čo ja: Ešte ju "nestrávili." A to je možno aj dobre.

Nemiešať hrušky s jablkami (Na margo júlového zasadania popradského MZ)

Po dlhom-predlhom čase konečne vznikla akási polemika medzi niektorými poslancami na jednej strane a mestom (presnejšie jeho primátorom a vedúcimi pracovníkmi) na strane druhej. Polemika - to je totiž na popradské pomery už niečo takmer neslýchané. V tomto prípade išlo o dvoch poslancov, ktorí sa vzácne spojili v názore, že nemôžu hlasovať o zmene funkcie plochy, konkrétne pred Výkrikom, ak nevedia, ako bude vyzerať to, čo tam má stáť.

(Len na okraj: Jednému zo spomenutých poslancov doteraz bezuzdné hlasovanie o predaji pozemkov či o zmenách územných funkcií nevadilo, aspoň navonok, pretože vtedy na rokovaniach MZ ani nemukol. Dokonca nedávno obyvateľov Tomášikovej presviedčal, že polyfunkčný objekt tam musí stáť, že sa s tým nedá nič robiť.)

(Prípad “Hrušky.”)
Mesto sa ústami vedúcej odboru výstavby a primátora bráni, že vizualizácia nie je podmienkou pri takomto hlasovaní, že ju mesto nemôže požadovať. Má pravdu, ale na druhej strane ani mesto nemôže nič (zákon) a nik (investor) nútiť, že musia o takejto zmene vôbec rokovať, nieto ešte schváliť! Prečo? Lebo predmetná plocha nie je určená na výstavbu a prípadný návrh na zmenu schvaľujú poslanci. O čom sa teda rokuje? O tom, ako za každú cenu umožniť investorovi výstavbu a ešte ho prosiť, aby láskavo predložil vizualizáciu, aby sa tak občania mohli dozvedieť, čo sa bude stavať? Alebo mu dať jednoznačne najavo, že sa výstavbou vôbec nemusíme zaoberať? Príkladom je známa popradská "stavebná uzávera", logický krok, uskutočnený pod tlakom petície, ale aktuálny hádam už pred piatimi rokmi, ktorý takýto postoj mesta deklaruje. Dopredu, teda férovo voči potenciálnym investorom, ale aj obyvateľom sídliska. Škoda, že sa poslanci, ktorým záleží alebo začína záležať na vzhľade obytných zón (alebo len na budúcich voličských hlasoch) nedohodli na tom, že do "stavebnej uzávery" zahrnú aj plochu pred Výkrikom. Bolo by po probléme. Rokmi etablovaná zelená plocha už v terajšej podobe dokáže skrášliť okolie, v ktorom prevládajú betónové stavby. Žiada si len čiastočnú rekultiváciu, ďalšiu výsadbu a možno vybudovanie "priečneho" chodníka na mieste toho súčasného, neoficiálneho. Teda, ešte raz, na tejto ploche nemusí vôbec nič stáť. Z toho pohľadu sú argumenty primátora a vedúcej odboru nezmyselné a zavádzajúce.

(Prípad “Jablká.”)

Iná situácia je, keď chce investor stavať na ploche, určenej na výstavbu. Tu argumenty primátora a vedúcej odboru výstavy takmer zodpovedajú realite, ale len takmer. Aj v tomto prípade má každá obec a mesto možnosť dopredu, samozrejme, nie dodatočne, určiť, v akej “veľkosti” budúce stavby vyrastú. Samosprávy ani tu nie sú bezmocné, jasne to hovoria odborníci, napríklad popradský architekt Martin Baloga.

(Pozri článok. http://www.cassovia.sk/korzar/archiv/clanok.php3?sub=15.8.2008/3818T)

Škoda, že vedúca odboru výstavby, ktorá by mala stavebný zákon poznať ako on, ale aj primátor, ktorého mesto zažíva stavebný boom, schovávajú hlavu do piesku. A radšej miešajú hrušky s jablkami a možno si myslia, že občania nevedia alebo nechcú čítať a rozmýšľať.

POZITÍVNA SPRÁVA

http://www.noviny-poprad.sk/index.php?clanok=1159

Pánu primátorovi a všetkým, ktorí sa na tomto projekte podieľajú, úprimne blahoželám.