Prečítal som si

http://dostal.blog.sme.sk/c/193190/Kradnut-bude-tazsie-Dovod-na-poburenie.html

Môj komentár: Konečne!

Jar v Poprade

Samospráva inde

http://www.sme.sk/c/4818095/martin-schvalil-razantny-protikorupcny-balik.html

Havrany a stromy (našťastie) zvíťazili...

Holá skutočnosť, žiaľ...

http://nazory.pravda.sk/ludske-mesta-a-miesta-miznu-zo-sveta-d7l-/sk-nkom.asp?c=A090415_104723_sk-nkom_p09

Považie...

http://www.sme.sk/c/4340303/ukazala-na-mesto-z-televizie-musela-odist.html

RTI (Rádio Tatry International) skončilo

http://www.radia.sk/spravy/1775_vysielanie-rti-pravdepodobne-definitivne-skoncilo.html

http://kois.blog.sme.sk/c/180625/Smutny-koniec-RTI-jedineho-slovensko-anglickeho-radia.html

Najnovšia verzia:
http://kois.blog.sme.sk/c/180684/Radio-RTI-zrejme-bude-pokracovat-ale-len-v-slovencine.html

Zaujalo ma

http://www.sme.sk/c/4265080/martinsky-protikorupcny-balik-zaujal-diplomatov.html

O kine Tatran

Dôležitou a dlhoročnou súčasťou kultúry v našom meste je kino Tatran. Ako všetky kiná na Slovensku, aj naše kino pociťuje v posledných rokoch úbytok divákov. Nie je teraz mojím cieľom hľadať príčiny tohto stavu, no ľudia do kina stále chodia, i keď nie v takom počte, aby bolo ekonomicky sebestačné.

Ekonomická sebestačnosť je však minulosťou takmer všetkých „pôvodných“ kín na Slovensku. Tu nastupuje význam finančnej podpory zo strany jednotlivých zriaďovateľov, ktorými sú dnes väčšinou mestá a obce (áno, aj obce, príkladom môže byť neďaleká Hranovnica). Jednoducho, pri všetkých úsporných opatreniach a zvyšovaní vstupného je prežitie jednotlivých kín, rovnako ako aj ďalších kultúrnych inštitúcií, v rukách samospráv a ich volených predstaviteľov. V prípade mesta, akým je Poprad, teda mesta s takmer miliardovým rozpočtom, mesta, ktoré nemá rozpočtové problémy, naopak, jeho rozpočet je v posledných rokoch vyrovnaný, ba dokonca v prebytku, je otázka budúcnosti kina Tatran iba otázkou priorít. Milión či o niečo viac (v slovenských korunách) na dotáciu tohto zariadenia nie je malou položkou, no mesto to určite nezruinuje.

Teda otázka stojí tak: Chceme alebo nechceme, my, občania, aby mesto prevádzkovalo, a teda aj dotovalo mestské kino? Ak áno, chcú predstavitelia našej samosprávy, aby sme my, ich spoluobčania, takúto možnosť mali? Mnohí asi odpovedia: V meste sa predsa nachádza súkromný multiplex Max, v ktorom hrajú filmy od rána do večera. Iste, treba však dodať, že multikiná sú predovšetkým zamerané na zisk. Z toho dôvodu uvádzajú len komerčne úspešné, a teda zaručene „zárobkové“ filmy, ktorých estetická kvalita či umelecký, resp. myšlienkový prínos je zväčša nízky. Inými slovami, ide o filmy prioritne určené na zábavu. Tie však tvoria len časť súčasnej filmovej tvorby. Súčasný európsky , resp. neamerický film v nich nenájdete, rovnako ani filmovú klasiku, tak ako ani filmy americkej proveniencie, ktoré vznikli ako rôzne nezávislé, nehollywoodske projekty. A to je „parketa“ mnohých mestských kín, na pôde ktorých fungujú filmové kluby a kde okrem „trhákov“ možno nájsť aj filmy s označením „ART kino.“ Mestské kiná zároveň zabezpečujú aj filmové predstavenia pre deti a mládež, čo posilňuje umeleckú a estetickú zložku ich výchovy. Taký je aj neoficiálny status nášho kina. (Z blízkeho okolia je vhodným príkladom spišskonovoveské mestské kino Mier, rovnako dotované mestskou samosprávou.) Som presvedčený, že uvádzanie takýchto filmov je jednou z ciest, ako dostať do kín viac divákov, ktorí sú už znechutení súčasnou komerčnou ponukou.

Ani jeden z posledných mestských rozpočtov nepripúšťal finančnú nesebestačnosť kina Tatran.Napriek jednoznačne opačnému trendu jeho rozpočet tvorili len vlastné príjmy, ktoré sa však nenaplnili. Vzniknutá strata (samozrejme, chápaná len v ekonomickom zmysle, lebo kultúra je takmer vždy "stratová") bola doteraz vždy dodatočne krytá z mestského rozpočtu. Dokedy to tak bude, uvidíme. Svojou koncepčnou podporou by však mesto nepreukázalo len veľkorysosť k svojim vlastným občanom, ale naplnilo by aj jeden zo základných zmyslov samosprávy.


Súvisiace články:

http://www.cassovia.sk/korzar/archiv/clanok.php3?sub=8.10.2001/397T&title=Kino%20Tatran%20pre%9Eilo%20rekordn%FD%20mesiac%0D%0A

http://tyzden.sk/sk/fenomen/skryty_povab_asociacie.php

http://www.filmsk.sk/show_article.php?id=5665

http://www.cassovia.sk/korzar/archiv/clanok.php3?sub=1.10.2007/3447T

http://popradnasemesto.blogspot.com/2008/10/chcela-by-som-vs-poprosi-ako-obana.html

http://www.poprad.sk/?id_menu=1082&firmy_slovenska_flag=0




Program filmového klubu Tatran:

http://www.asfk.sk/prave-v-kinach/program-klubov

Prečítal som si

ČLÁNOK - možná inšpirácia aj pre Poprad:
http://zilina.sme.sk/c/4247987/o-zakazkach-v-bytci-rozhodne-pocitac.html

STRÁNKA - nezávislé fórum občanov Nitry:
http://www.nitraonline.sk/phorum/list.php?2

Tatry z nového obchvatu

Len z mobilu ("dvojmegového")a cez sklo, ale aj tak nádhera...

Prečítal som si

http://blog.aktualne.centrum.sk/blogy/katarina-zavacka.php?itemid=420

Všetkým Popradčanom

Ján Švec-Slavkovian:
Noc dohviezdna

Ty, mystérium vianočné,
čo vraciaš sa a žiješ v nás a s nami,
aké je vskutku náročné
plemeno ľudské pod hviezdami!

Nerado jasle v maštali,
chudobu v jasliach posvätenú.
Aké vždy trpké chvíle nastali,
keď spasitelia prinášajú zmenu.

Svätá noc žiari do sveta,
Ježiško dáva svoje požehnanie.
To je tá z neba odveta,
že pokoj s láskou z tejto noci vanie.

Ty drahé Božie Pachoľa,
čos’ dalo svetu časomieru,
boľavé ľudstvo zas Ťa zavolá,
daruj mu znova betlehemskú vieru!

Zaujalo ma

http://www.sme.sk/c/4236729/vacsinu-slovakov-znepokojuje-postoj-statu-k-developerom.html

Diaľnica a Popradčania (2)

No, budeme musieť ešte počkať:

http://www.cassovia.sk/korzar/clanok.php3?sub=18.11.2008/3891T

Ako to vyzerá pri Prešove?

http://doko.blog.pravda.sk/detail.html?a=d275dc8cfdad190dfee3a801b9323b53

Odišiel Jozef Búda

Dnes ráno sme sa dozvedeli smutnú správu. Po ťažkej chorobe zomrel Dr. Jozef Búda, zakladateľ a dlhoročný umelecký vedúci Popradského detského zboru. Toto teleso sa pod jeho taktovkou stalo jedným z najlepších v slovenskom i európskom meradle. Dosiahol to svojím umeleckým i pedagogickým majstrovstvom a veľkou obetavosťou. A deti, ktorým umožnil načrieť do bohatstva umenia, zvaného hudba, si to i po rokoch cenia. Bude im iste chýbať, tak ako všetkým nám, ktorí sme si ho vážili a mali ho radi.

http://www.pluska.sk/aktuality/zilina-zomrel-riaditel-statneho-komorneho-orchestra-zilina-jozef-buda.html

http://www.zuspoprad.sk/category/hudobny-odbor/popradsky-detsky-zbor/

Občianske aktivity inde (seriál)

Šaľa:
http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=404842

Diaľnica a Popradčania

Termín dokončenia diaľničného obchvatu nášho mesta bol už niekoľkokrát posunutý. September, október, teraz druhá polovica novembra. Vzhľadom na stav dokončovacích prác to zrejme bude najskôr koniec novembra, ale Popradčania to už hádam nejako vydržia. Na úseku "Veľká – Matejovce" som si nedávno všimol chýbajúce zvodidlá, podobne to bude asi na celom obchvate. Samotná cestná komunikácia je už minimálne mesiac hotová.

Čo konkrétne táto stavba prinesie Popradčanom, je každému jasné: predovšetkým odklon tranzitnej dopravy z cesty č. 18. Zvyšujúce sa množstvo áut im už niekoľko rokov znepríjemňuje život.

Čo prinesie popradským vodičom, na to už nie je až taká jednoduchá odpoveď. „Popradské“ napojenia na diaľnicu v oboch smeroch sú dve, no ani jedno nevyhovuje Popradčanom bývajúcim v oblasti sídliska Juh I a jeho okolia, hlavne ak smerujú na Levoču alebo od Levoče. Vodiči si musia odtrpieť cestu po preťažených komunikáciách (cez Okružnú ul.) do Matejoviec, kde sa môžu napojiť na diaľnicu. Štefánikova však bude preťažená aj naďalej, lebo po nej pôjdu všetky vozidlá, smerujúce so zásobovaním do centra v smere od Levoče i v smere opačnom. Teraz sa k nim navyše pridajú aj Popradčania, hlavne ak bude postavený ďalší úsek diaľnice, aspoň po Levoču.

Druhá možnosť je dočasne smerovať na západ a na diaľnicu sa napojiť zo súčasnej cesty č. 534 na Starý Smokovec, kde sa v blízkosti Veľkej nachádza ďalšia prípojka. Ide však o „slušnú“ obchádzku, čo nakoniec platí aj pre prvú možnosť. V oboch prípadoch budú mať vodiči na zreteli ešte aj to, že sa diaľnicou zatiaľ (a dosť dlho) dostanú len za Jánovce. Možno radšej uprednostnia súčasnú cestu č. 18, a to aj v opačnom smere. Z diaľnice teda ešte niekoľko rokov nebudú mať nič.

Buduje sa aj tretie napojenie, to sa však nachádza ešte pred mestom , v smere od západu. Pre Popradčanov teda nie je reálne využiteľné.

Novinkou je nové cestné spojenie s popradským letiskom, ktoré vychádza zo spomenutej tretej prípojky. Reálne ho však budú využívať len cestujúci z leteckej dopravy.

Zhrnutie:
Napojenia na diaľnicu/východy z diaľnice:

1. Matejovce, autá pôjdu po Štefánikovej.
2. Veľká, vhodné pre autá z oblastí Veľká a Západ, tie najskôr pôjdu po súčasnej ceste č. 534
na Tatry.
3. Medzi mestami Svit a Poprad, využiteľné pre autá, smerujúce na popradské letisko.

Občianske aktivity inde (seriál)

Trenčín, september:
http://www.sme.sk/c/4074625/peticiari-dosiahli-aby-ich-mesto-trencin-pocuvalo.html

Trenčín, november:
http://www.sme.sk/c/4156892/zachranit-trenciansky-lesopark-chcu-tisicky-ludi.html

Bratislava:
http://www.sme.sk/c/4162924/aktivisti-prehrali-spor-o-zachranu-parcika-na-belopotockeho-ulici.html

http://bratislava.sme.sk/c/4164605/vymenu-pozemkov-investor-nechce-ziada-160-milionov-korun.html

Stavebné fórum v Poprade

V utorok sa v Poprade uskutočnilo ďalšie z diskusných podujatí Stavebného fóra (http://www.stavebne-forum.sk/sk/), tentokrát na tému Kvalita ako konkurenčná výhoda developerského projektu. Pozvánku na podujatie som vôbec nečakal, dostal som ju zrejme v súvislosti so svojou účasťou v občianskej iniciatíve Za zelený Poprad, ktorá v novembri minulého roku vyvrcholila úspešnou petičnou akciou. O týchto udalostiach vtedy informovala aj internetová stránka Stavebného fóra, ktorá okrem iného monitoruje všetko dianie v oblasti stavebníctva, a zrejme tak sa organizátori dostali aj ku mne. Navyše, mali tiež informácie o tejto blogovej stránke, čo ma potešilo. Keďže Stavebné fórum na svoje podujatia pozýva aj občiansku verejnosť, ktorú problematika výstavby zaujíma, a zároveň pozýva aj médiá, bol som tam v dvojjedinej úlohe. Ako občan som sa o danej téme dozvedel mnoho zaujímavých informácií a názorov, inými slovami, nenudil som sa, a to napriek tomu, že nie som odborníkom ani developerom, pre ktorých bol podujatie prioritne určené. Keďže zástupcovia tlačených a elektronických médií na podujatí chýbali, ako jediný prítomný publicista pokladám za svoju povinnosť o ňom stručne informovať (i keď stránka Poprad - naše mesto nie je médiom v pravom zmysle slova). Prednášky dvoch akademických odborníkov, prof. Tibora Ďuricu a doc. Márie Kozlovskej, boli zamerané na otázku kvality, v ktorej napriek rastúcim cenám nehnuteľností stále tápeme. Ako uviedol prof. Ďurica, kvalita pokuľháva pri činnosti všetkých zainteresovaných strán, počnúc investormi (stavebníkmi), cez developerov až po realizátorov - projektantov a stavebné firmy. Developeri často svojim projektom ubližujú tým, že požadujú veľmi rýchle tempo realizácie stavieb. V tejto súvislosti som si spomenul na hodnotiaci názor významnej slovenskej odborníčky profesorky Zuzany Sternovej, ktorá už pred niekoľkými rokmi poukázala na často prítomnú nekvalitu novopostavených obytných budov, v ktorých sa už tesne po dokončení objavujú systémové chyby. V porovnaní s takouto výstavbou vtedy prof. Sternová vyzdvihla vyššiu kvalitu "socialistickej" panelovej výstavby, hlavne z obdobia jej začiatkov až do sedemdesiatych rokov. Docentka Kozlovská naznačila, že hlavnú zodpovednosť za kvalitu majú developerské firmy. Zároveň poukázala na rastúci význam moderných spôsobov projektovania, využívajúcich 3D (trojrozmernú) technológiu, ktorá je už vo vyspelom svete bežná. Táto technológia umožňuje aj detailné naprojektovanie stavby z hľadiska presnosti plánu, použitých materiálov, ich ceny i z hľadiska času. Branislav Sroka, obchodný riaditeľ firmy INGOS, predstavil plán nového administratívneho centra Luxury office (na obrázku), ktorý je tesne pred realizáciou. Objekt bude situovaný v Poprade na Hraničnej ulici a má byť výnimočnou stavbou tak z hľadiska kvality a estetiky, ako i z hľadiska použitia nových technológií.