6. 11. 2008
Občianske aktivity inde (seriál)
http://www.sme.sk/c/4074625/peticiari-dosiahli-aby-ich-mesto-trencin-pocuvalo.html
Trenčín, november:
http://www.sme.sk/c/4156892/zachranit-trenciansky-lesopark-chcu-tisicky-ludi.html
Bratislava:
http://www.sme.sk/c/4162924/aktivisti-prehrali-spor-o-zachranu-parcika-na-belopotockeho-ulici.html
http://bratislava.sme.sk/c/4164605/vymenu-pozemkov-investor-nechce-ziada-160-milionov-korun.html
5. 11. 2008
Stavebné fórum v Poprade
27. 10. 2008
Prečítal som si (Tatry a "investori", Vančura, Košičania a strom)
24. 10. 2008
Poprad a kultúra
( Študentka UMB, informácie a názory potrebuje k seminárnej práci.)
ODPOVEĎ (heslovite):
V meste Poprad sa uskutočňuje dostatok kultúrnych podujatí rôznych druhov a žánrov. Každý záujemca o kultúru si teda môže vybrať to, čo ho najviac zaujíma.
1. Hudobné podujatia.
Popradská hudobná jar i Popradská hudobná jeseň sú etablovanými festivalmi. Nedávny trend ich naplnenia prevažne jednostranne presadzovanými menšinovými žánrami, hodnotenými často ako “na jedno kopyto”, sa zvrátil opäť v prospech klasickej hudby, ktorá bola ich tradičnou náplňou. Mimofestivalové podujatia sa konajú po celý rok (prevažuje na nich iná ako klasická hudba, okrem Vianoc). Organizuje ich mesto i súkromné agentúry, ktoré pôsobia konkurenčne. Popradské kultúrne leto i Popradské Vianoce prinášajú aj hudobné podujatia, sú organizované a financované mestom, lebo slúžia aj na jeho propagáciu ako centra turizmu. Konajú sa pod holým nebom, preto sú dostupné každému, ich návštevnosť je vysoká.
Účasť na platených podujatiach je ovplyvnená záujmom o ten-ktorý žáner a cenou vstupeniek. Koncerty klasickej hudby sú navštevované rôzne, celkovo však pozorujem pokles záujmu. Vyššia návštevnosť je pri známych interpretoch. Ceny stupeniek stúpli, mesto ich niekedy dotovalo výraznejšie. V rámci týchto podujatí niekoľko rokov dostávajú príležitosť aj popradské umelecké školy (ZUŠ-ky), čo je dobré, lebo je to “živá”, skutočne popradská, nie dovezená kultúra, a tá má jednoznačne právo na prezentáciu.
Miesta konania: Dom kultúry - divadelná sála - nie najlepšia akustika, lepšie to bolo v Redute, ktorej pomerne malá, ale dostačujúca sála však neslúžila len na koncerty, ale aj na spoločenské podujatia. Súkromné agentúry sa mestským priestorom vyhýbajú, zrejme sú drahé a asi je problém zladiť ich záujmy a termíny so záujmami a termínmi mesta. Preto uprednostňujú iné priestory, napr. kostoly. Nemám informácie o návštevnosti prvých dvoch podujatí PHJ, sám som na nich nebol. Dnes je “vypredaná” Lenka Filipová (divadelná sála DK, cca 350 miest, vstupné bolo 300 Sk).
2. Divadlo.
Väčšinou “dovezené”, ponúk je však dosť, predstavenia sú organizované najmä súkromnými agentúrami. V Poprade funguje roky etablovaný amatérsky súbor Divadlo Commedia, ten však existuje bez podpory a výraznejšieho záujmu mesta, pritom však dosahuje skutočne európsku úroveň. Ich predstavenia sa konajú v okrajovej časti mesta – v Spišskej Sobote, v pomerne malej sále. V rámci svojej agentúrnej činnosti “doviezol” nedávno predstavenie istého českého divadla. Oceňujem prácu mestského oddelenia kultúry pri organizovaní pravidelných divadelných predstavení pre deti (podrobnejšie v staršom článku).
3. Film.
V meste sa nachádza jedno mestské kino (Tatran). Nedávno som zaregistroval verejné a hlavne neverejné úvahy o jeho možnom zrušení pre “nerentabilnosť. ” (Skutočným dôvodom na takéto úvahy mal byť záujem o jeho budovu v centre mesta, čo by zrejme celkom zapadalo do takého obrazu mesta, ako ho vnímajú mnohí občania.) Samotný termín “nerentabilnosť” sa na kultúru aplikuje ťažko, mali by sa brať do úvahy aj iné kritériá, napríklad to, že povinnosťou miest je zabezpečiť čo najširšiu možnosť kultúrneho vyžitia všetkých svojich občanov, i tých, ktorí uprednostňujú “menšinové” žánre. Vyzerá to tak, že úvahy o rušení kina sú zatiaľ zažehnané. (Na porovnanie – mesto Spišská Nová Ves prevádzkuje dve kiná).
Veľmi oceňujem, že na pôde kina Tatran funguje filmový klub, ktorý umožňuje stretnúť sa s náročnejšími filmami. Má pravidelných návštevníkov, priemerná návštevnosť predstavení je asi okolo 30 ľudí. Zdá sa mi však, že v poslednom čase stúpa. Usudzujem tak podľa predstavení v mesiacoch september a október, na ktorých som sa osobne zúčastnil. Pri bežných distribučných filmoch je výraznou konkurenciou súkromný multiplex, čo sa prejavilo odlivom divákov. Ten je však určite spôsobený aj momentálnym všeobecným znížením záujmu o premietaný film.
Medzinárodný festival horských filmov (8. – 12. 10. 2008), úspešné a navštevované podujatie. Tohto roku by som mu vytýkal len slabšiu prístupnosť dopoludňajších predstavení pre školskú mládež, keďže sa predstavenia vo veľkej Divadelnej sále konali len od piatku, v stredu a vo štvrtok boli deti odkázané len na malú, 80-miestnu sálu. Podľa mojich informácií však nejde o slabú snahu alebo chybu priamych organizátorov, ale o slabú ústretovosť mesta.
4. Iné umenie. Aj tu je ponúk dosť, tu sa uplatňujú organizácie mimo pôsobnosti mesta.Tatranská galéria disponuje “klasickými” aj alternatívnymi výstavnými priestormi (Elektráreň sa postupne rekonštruuje, tu sa okrem výstav organizuje aj pravidelné podujatie Hry s umením).
5. Šport. Mojou doménou nie je návšteva športových podujatí, preto sa k nim nevyjadrujem.
6. Propagácia.
Je dostatočná. Plagáty, bilbordy, miestna tlač, mestská televízia, mestská internetová stránka. Vyzdvihujem prinajmenšom "slušnú" grafickú úroveň plagátov, propagujúcich kultúrne podujatia. Sú pekné a pútavé.
7. Na záver.
Mesto Poprad organizuje niekoľkokrát ročne aj bezplatné kultúrne podujatia špeciálne určené pre isté skupiny občanov, napríklad pre popradských dôchodcov či učiteľov. V tomto období to bolo vystúpenie speváčky Marcely Laiferovej (9. 10.) a plánuje sa predstavenie Divadla Commedia (28. 10.) (“Zlé jazyky” hovoria, že pri týchto podujatiach ide hlavne o sebapropagáciu primátora mesta, ktorý si tak zaisťuje budúcu voličskú priazeň týchto občanov. Je to možné, no inak to nekomentujem.)
Celkové hodnotenie ponuky spoločenských podujatí som vyjadril prvými dvoma vetami tohto príspevku. Na tých, na ktorých som sa zúčastnil, som nespozoroval výraznejšie nedostatky. Neviem ani o ich prípadných slabých stránkach podľa vnímania iných Popradčanov.
5. 10. 2008
Poprad kvetmi opeknieva, ale...
Už na prvej strane tohto návrhu je popísané, akú funkciu táto plocha mala (napríklad aj ochrannú a ekostabilizačnú) a akú bude mať. Hovorí to samo za seba. Vyzerá to tak, že toto územie bude vo svojej pôvodnej podobe čoskoro minulosťou, lebo sa tam ide stavať "občianska vybavenosť". Možno ide o nedávno ohlásenú stavbu obchodno-zábavného centra "na západnom okraji mesta", akéhosi druhého "Horsu", do ktorého ide investovať zahraničný developer.
Niekto si, podľa všetkého, vzal do hlavy, že z Popradu urobí konglomerát typu Košíc či Bratislavy, z ktorých vlastní občania utekajú na vidiek. (Žiaľ, je to tak už aj v prípade Popradu.)
Či je to v záujme Popradčanov a návštevníkov tohto regiónu, ktorí svoje "Košice" a "Bratislavy" nechali doma, aby videli čosi iné, nechám na zváženie. No v kontexte posledných stavebných aktivít v Tatrách, najmä na Štrbskom Plese, ktoré sa mení na lunapark pre bohatých, to má možno svoju logiku. Podľa niečích predstáv máme všetci len nakupovať a zabávať sa, a ešte ho za to máme aj chváliť.
Kontextové odkazy:
http://www.sme.sk/c/3423889/Spolocnost-Tatrakon-sa-odstahuje-z-centra-Popradu.html
http://www.sme.sk/c/3498086/Na-okraji-Popradu-pribudaju-obchodne-centra-v-centre-cinske-obchody.html
http://www.sme.sk/c/4089744/v-poprade-by-mali-postavit-obchodne-centrum-za-250-milionov.html
26. 9. 2008
Poprad: kvetmi opeknieva (Na margo Popradčan/Tatranec, september 2008)
Vedľajší príspevok v rubrike Čo na to radnica ma však rozčúlil. Spôsobila to jediná veta z úst vedúcej odboru výstavby MÚ Kristíny Horákovej, ktorú si dovolím odcitovať:„Je ťažké pochopiť, že ľudia, ktorí volajú po zeleni a spisujú petície za jej zachovanie, ju ničia, znehodnocujú trávnaté plochy, prešľapávajú ich, aj keď majú dva metre odtiaľ vybudovaný chodník.“ Podobné nevhodné narážky na organizátorov a podporovateľov novembrovej petície zazneli v mestských médiách už skôr. Moje rozčúlenie je preto, dúfam, pochopiteľné. Kto si novembrovú petíciu pamätá, a zvlášť hysterické reakcie predstaviteľov mesta na ňu, na čele s primátorom Antonom Dankom, pomyslí si to, čo ja: Ešte ju "nestrávili." A to je možno aj dobre.
23. 8. 2008
Nemiešať hrušky s jablkami (Na margo júlového zasadania popradského MZ)
Mesto sa ústami vedúcej odboru výstavby a primátora bráni, že vizualizácia nie je podmienkou pri takomto hlasovaní, že ju mesto nemôže požadovať. Má pravdu, ale na druhej strane ani mesto nemôže nič (zákon) a nik (investor) nútiť, že musia o takejto zmene vôbec rokovať, nieto ešte schváliť! Prečo? Lebo predmetná plocha nie je určená na výstavbu a prípadný návrh na zmenu schvaľujú poslanci. O čom sa teda rokuje? O tom, ako za každú cenu umožniť investorovi výstavbu a ešte ho prosiť, aby láskavo predložil vizualizáciu, aby sa tak občania mohli dozvedieť, čo sa bude stavať? Alebo mu dať jednoznačne najavo, že sa výstavbou vôbec nemusíme zaoberať? Príkladom je známa popradská "stavebná uzávera", logický krok, uskutočnený pod tlakom petície, ale aktuálny hádam už pred piatimi rokmi, ktorý takýto postoj mesta deklaruje. Dopredu, teda férovo voči potenciálnym investorom, ale aj obyvateľom sídliska. Škoda, že sa poslanci, ktorým záleží alebo začína záležať na vzhľade obytných zón (alebo len na budúcich voličských hlasoch) nedohodli na tom, že do "stavebnej uzávery" zahrnú aj plochu pred Výkrikom. Bolo by po probléme. Rokmi etablovaná zelená plocha už v terajšej podobe dokáže skrášliť okolie, v ktorom prevládajú betónové stavby. Žiada si len čiastočnú rekultiváciu, ďalšiu výsadbu a možno vybudovanie "priečneho" chodníka na mieste toho súčasného, neoficiálneho. Teda, ešte raz, na tejto ploche nemusí vôbec nič stáť. Z toho pohľadu sú argumenty primátora a vedúcej odboru nezmyselné a zavádzajúce.
(Pozri článok. http://www.cassovia.sk/korzar/archiv/clanok.php3?sub=15.8.2008/3818T)
Škoda, že vedúca odboru výstavby, ktorá by mala stavebný zákon poznať ako on, ale aj primátor, ktorého mesto zažíva stavebný boom, schovávajú hlavu do piesku. A radšej miešajú hrušky s jablkami a možno si myslia, že občania nevedia alebo nechcú čítať a rozmýšľať.
8. 6. 2008
POZITÍVNA SPRÁVA
Pánu primátorovi a všetkým, ktorí sa na tomto projekte podieľajú, úprimne blahoželám.
7. 6. 2008
O ULICI LUDVÍKA SVOBODU
Vo veci tejto výstavby neboli dosiaľ vydané žiadne uznesenia. Odbor výstavby aj príslušná komisia však už koná a investorovi zadala určité podmienky. Zo strany MZ, ako som napísal nižšie, bol vydaný (zatiaľ) len predbežný súhlas s odpredajom časti mestského pozemku, ktorý investor potrebuje, aby vyhovel požiadavke radnice na vhodné umiestnenie stavby – budova musí stáť v dostatočnej vzdialenosti od Ulice L. Svobodu, aby bol priestor pre prípadné rozširovanie tejto sídliskovej komunikácie. Tým sa však dostane do bezprostrednej blízkosti už existujúcich bytových domov.
(Mimochodom, táto požiadavka je sama o sebe zaujímavá. Osobne totiž nevidím nijaký reálny priestor na rozšírenie tejto cesty, ak, samozrejme, nezaberie pásy sídliskovej zelene.)
Zdá sa teda, že veci sa hýbu dopredu v prospech investora a ďalšej polyfunkčnej stavby na sídlisku JUH. Čakať od našich volených predstaviteľov, že odkúpia súkromný pozemok, aby na ňom vystavali park, je nereálne. (I keď v mestskom rozpočte sa objavila suma 10 miliónov korún na odkup pozemkov.) Paradoxne, táto stavba môže byť zo strany odboru výstavby označovaná za takú, ktorá nie je v rozpore s tzv. stavebnou uzáverou. Tento odbor môže tvrdiť, a aj tvrdí, že „určité kroky“ zo strany investora boli urobené už predtým, ako vstúpila do platnosti. Či by to mohol dokázať, to je už otázne. V každom prípade by prípadné spochybňovanie petície a jej významu bolo neodôvodnené, rovnako ako prípadná nechuť podieľať sa na ďalšej. Komu by to prospelo, to je všetkým jasné.
O MURGAŠOVEJ
.jpg)
2. Tá teoreticky poskytuje občanom vyjadriť námietky proti výstavbe plánovaného polyfunkčného objektu. Ani prípadné námietky však výstavbu nezastavia, tak, ako ju nezastavila ani novembrová petičná akcia občanov mesta. Všetky tromfy má totiž v rukách stavebník a samotné mesto, ktoré výstavbu podporuje. Stavebník totiž od októbra 2007 drží v rukách rozhodnutie o umiestnení stavby. (http://www.cassovia.sk/korzar/archiv/clanok.php3?sub=6.12.2007/3150T)
3. Samozrejme, možnosť dozvedieť sa o začatí konania o umiestnení stavby občania mali, ak by denno-denne chodili sledovať úradnú tabuľu pred Mestský úrad. V tom čase elektronická úradná tabuľa ešte neexistovala – len tá v podstate poskytuje reálnu možnosť získať informácie o dianí v meste. Mesto však už vtedy mohlo zverejniť začatie konania o umiestnení stavby aj iným spôsobom – napríklad v mestských médiách. (Veľmi sledovaná je napr. TV Poprad, nazývaná aj "TV Danko".) Zákon to nezakazuje, ale neurobilo to. Novembrová petičná akcia by tak bola realizovaná o niečo skôr a dali by sa od nej očakávať reálne výsledky aj v prípade Murgašovej ulice. Odvolávanie sa na zákon zo strany mesta by bolo diskutabilnejšie, samotné vlastníctvo pozemku totiž neznamená jeho ľubovoľné využitie.
4. Začalo sa to niekedy dávno odkúpením pozemku, ktorý mesto nikdy nevlastnilo a na ktorom v minulosti stála bezínová pumpa. Nedopatrením alebo zámerne nebola na tomto mieste realizovaná zmena územného plánu v prospech existujúceho stavu – teda v prospech oddychového, zeleného priestranstva. Samozrejme, predpokladalo by to rokovania a dohodu s vlastníkom pozemku, ale aj v prípade nedohody má konečné rozhodnutie o využití pozemku v rukách mesto bez ohľadu na to, kto pozemok vlastní. Jednoducho by neumožnilo začatie stavebného konania so zdôvodnením, že realizácia stavby nie je vo verejnom záujme a ponúklo by majiteľovi pozemku náhradu vo forme zámeny pozemkov alebo finančnú náhradu, resp. MZ by schválilo čiastkovú zmenu ÚP v prospech súčasného stavu. To sa však nestalo.
5. Mesto síce vo všetkých prípadoch postupuje podľa toho, čo stavebný zákon umožňuje investorom, ale nie podľa toho, čo umožnuje samotnému mestu. Mesto nepostupuje v prospech občanov, k čomu sa jeho volení predstavitelia zaviazali. Občania budú mať majú možnosť odplatiť tento prístup voleným predstaviteľom v budúcich komunálnych voľbách.
6. Aj dovtedy však stojí za to mať otvorené oči a uši. Vhodnou aktivitou nás, občanov, sa dá zabrániť ďalším pokusom o devastáciu nášho mesta. Budovy z verejných priestranstiev totiž už nikto neodstráni.
7. Ako sme uviedli v predchádzajúcich príspevkoch, reálne je v hre výstavba objektu v priestore pred budovou súdu. V médiách sa objavili informácie o zámere postaviť na tomto mieste 30-poschodový hotel. (Napr. http://www.sme.sk/c/3737084/Poprad-Aj-po-prijati-stavebnej-uzavery-vyrastu-na-sidlisku-nove-byty.html)
8. Každý súdny Popradčan si o tejto absurdnej myšlienke urobí vlastný názor. V tomto prípade je totiž vlastníkom pozemkov mesto a navyše by tu muselo ísť o zmenu územného plánu zo zelenej plochy na plochu určenú na výstavbu.
9. Schválenie takéhoto zámeru by teda predpokladalo výraznú iniciatívu zo strany mesta, v podstate nadprácu v prospech investora. Išlo by tu o skúšku charakteru, o skúšku, koľko toho občania ešte vydržia a zároveň sú ochotní ešte voliť jeho súčasných predstaviteľov.
10. Pretože, napriek mnohým špekuláciám, že súčasný primátor postupuje systémom "po mne potopa", je Anton Danko jednoznačne rozhodnutý opäť kandidovať. Mnohé kroky tomu nasvedčujú, no nepovažujem za vhodné ich teraz zverejňovať. V Poprade a v jeho okolí je viacero osôb, a to aj vo významnom postavení, ktoré by to mohli potvrdiť. Či by aj chceli, v atmosfére strachu z nešpecifikovanej odplaty a najmä v prípade súdneho konania vo veci urážky na cti, je viac než otázne.
11. Jedno je isté - v našom meste žije veľa občanov a pracuje veľa firiem a inštitúcií, ktoré si po Dankovej prípadnej prehre vo voľbách vydýchnu a budú pociťovať satisfakciu. Rovnako je tu aj veľa tých, ktorí budú mať podobné pocity v prípade jeho znovuzvolenia. Rozhodne to, ktorých príde k volebným urnám viac.
Snaha vlády "trestať vagabundov, ktorí zbohatli na iných...“, je pekná, ale trochu pomýlená. V základoch. "
4. 6. 2008
VÝSTAVBA NA POKRAČOVANIE
Na májovom MZ poslankyňa Helena Mezenská navrhla zrušiť uznesenie o predaji z dôvodu finančnej nevýhodnosti.
Žiadnej reakcie, tobôž nie súhlasu primátora alebo poslancov sa nedočkala.
Ostáva nám teda iba Firme RotTel zablahoželať.
2. Mesto Poprad na marcovom zasadní udelilo predbežný súhlas spoločnosti PINUS ALU Kežmarok na predaj časti pozemku o výmere 300 m2 v priestore medzi budovou Slovak Telecomu (telekomunikačnou budovou) a vedľa stojacim polyfunkčným domom.
Stavba polyfunkčnej budovy zlikviduje ďalší pás zelenej plochy a časť parkoviska. Obyvatelia blízkych bytoviek o týchto plánoch pravdepodobne nevedia.
3. Žilina alebo Inde sa to dá: http://www.changenet.sk/?section=forum&x=352655
31. 5. 2008
NOVÉ MOŽNOSTI
Ak súhlasíme s cieľmi jednotlivých kampaní, ich podpora je veľmi jednoduchá.
Na oplátku môžeme čakať, že Slovensko podporí prípadné občianske iniciatívy na pôde nášho mesta, ak budú v budúcnosti potrebné.
2. Vrcholí projekt Územné plány na internete.
Je to ideálna možnosť, aby naše mesto opäť niečo spravilo pre zlepšenie informovanosti svojich občanov i ďalšej verejnosti.
http://www.sme.sk/c/3904374/Uzemne-plany-vyse-150-miest-a-obci-na-webovej-stranke.html
19. 5. 2008
KVETNICA ALEBO BOJ S HYDROU
To však nie je prípad Popradu. Tu za kvalitný život Popradčanov nebojuje nikto. Ani samotní Popradčania, ktorým by malo záležať na tom, aby sa myslelo aj na oddychové zóny plné zelene. Výsledok je teda vopred jasný - prehra za prehrou a o to väčšie sebavedomie stavebných investorov.
Naši poslanci sa nedávno pod tlakom občianskeho protestu a z iniciatívy primátora zmohli len na akúsi "deklaráciu", ktorá snáď pred nerozumom ochráni najväčšie popradské sídlisko. Čakať od nich, že sa dobrovoľne postavia proti zastavaniu Kvetnice, jedinej kvalitnej oddychovej zóny, nemožno. Bohužiaľ. Sami totiž nedávno odsúhlasili predaj predmetných pozemkov stavenej spoločnosti, čím naznačili, ako budú postupovať aj pri hlasovaní o zmene územného plánu, ktorá bude nasledovať. Proti bola, ako obyčajne, len jediná poslankyňa.
Otázka teda znie: Nájde sa konečne sedem statočných, samozrejme, aj z Kvetnice, ktorí v mene mlčiacej väčšiny vyjdú z tieňa niekam na pódium v centre mesta a azda za hojnej účasti Popradčanov povedia rozhodné nie? Potom sa snáď naši zastupitelia budú mať o koho oprieť pri svojom rozhodovaní, v ktorom nie sú celkom slobodní. Ak sa to nestane, rozhodnú podľa predstáv niekoho iného.
P. S.: Odkaz tým, ktorí sa stále "oháňajú" argumentom, že treba byty pre mladých:
Snáď si nemyslíte, že rodinné a bytové domy v Kvetnici budú určené pre nich? Prečo sa doteraz investori, ktorí by mohli naozaj pomôcť v ošemetnej bytovej otázke, doteraz nepostavili kladne k výzve primátora postaviť štandardnú výstavbu na budúcom sídlisku JUH 4?
8. 4. 2008
PODARILO SA!
(Trochu si dovolím neskromne zafantazírovať - čo keď pomohol aj môj mail primátorovi, na ktorý som síce nedostal odpoveď, no možno si ho pán primátor
prečítal...http://popradnasemesto.blogspot.com/2008/03/mail-primtorovi.html)
Takže záujemcom, ktorí sa nechcú na poslednú chvíľu dozvedieť, že im idú "pred barakom" postaviť nový dom či supermarket alebo sa len chcú zoznámiť s obsahom verejnej vyhlášky či iných dôležitých dokumentov, odporúčam otvoriť si internetovú stránku mesta Poprad, prejsť na podkapitoly Samospráva a Mestský úrad a tam elektronickú úradnú tabuľu nájsť.
(http://www.poprad.sk/portal/)
6. 4. 2008
DISKUSIA O POPRADE

Tu je odkaz: http://www.slobodneforum.sk/?aktuality-pr
26. 3. 2008
25. 3. 2008
MAIL PRIMÁTOROVI
K rozhodnutiu obrátiť sa na pána primátora práve touto formou ma povzbudila zmienka jedného suseda o tom, že mu pán primátor na jeho mailový dotaz odpovedal. (Onen sused ešte dodal, že bol príjemne prekvapený.)
Samotný obsah môjho mailu súvisí s podnetom, už skôr poslaným na MÚ.
(http://popradnasemesto.blogspot.com/2008/02/otzka-odpove.html , http://popradnasemesto.blogspot.com/2008/02/komentr-k-odpovedi.html)
Neviem, či to spôsobila moja doterajšia skromná snaha verejnou aktivitou pomôcť pánu primátorovi k správnym rozhodnutiam, alebo niečo iné, odpoveď neprišla. Dnes, viac ako po mesiaci, už teda šancu získať ju považujem za nulovú. Zároveň však mail nemienim poslať znovu. (Vždy som to považoval za obťažovanie.)
Nuž čo, keď sa k môjmu podnetu nevyjadril pán primátor, môžu sa k nemu vyjadriť občania mesta Poprad - čitatelia tohto blogu. Len dúfam, že keď bude pán primátor verejne ohlasovať zriadenie elektronickej úradnej tabuľe, nezabudne na občanov, ktorí ho k tomuto rozhodnutiu primäli.
Vážený pán primátor,
dovoľujem si obrátiť sa na Vás s podnetom, ktorý by mohol výrazne prispieť k zjednodušeniu komunikácie medzi mestom a občanmi a naopak. S cieľom ešte viac zlepšiť informovanosť občanov zaviedli niektoré samosprávy elektronickú (internetovú) úradnú tabuľu. Obsahom môjho podnetu je teda prosba, aby ste osobne preskúmali takúto možnosť aj v našom meste.
Ďakujem a ostávam s pozdravom.
Pavol Krupka
(Ako prílohu som zároveň odoslal aj svoju doterajšiu komunikáciu s MÚ.)
11. 3. 2008
9. 3. 2008
O PARKOVANÍ
http://spravy.pravda.sk/mesta-vyberaju-parkovne-nepravom-dll-/sk_domace.asp?c=A080108_194824_sk_domace_p04
Spoplatňovanie parkovania:
Mesto Poprad nebolo jediné, ktoré sa k nepovinnému parkovnému od 1. januára 2008 nepriznalo. Niet sa čo čudovať - príjem z parkovania je podstatnou položkou v mestskom rozpočte. Popradské riešenie bude, podľa slov primátora Antona Danka, totožné s riešením senickým: prenájom verejných plôch určených na parkovanie. Podstatnou časťou nálezu Ústavného súdu je však aj konštatovanie, že mestá nemôžu vyberať poplatky za parkovanie na verejných priestranstvách, pretože za to neposkytujú žiadnu protihodnotu, žiadnu službu. Malo by to však, podľa zdravého úsudku, platiť aj pre súkromné právnické či fyzické osoby. (Otázka pre právnikov: Naozaj stratia prenajaté plochy charakter verejného priestranstva?) Pýtam sa teda: Akú službu motoristom poskytnú súkromní "prevádzkovatelia"? Ak to bude aspoň stráženie odstavených automobilov, bude to v poriadku. Ak nie, je tu problém. Uvidíme.
Rozširovanie parkovísk:
To, že mesto Poprad má problémy s parkovaním, je známa vec pre tunajších aj mimopopradských motoristov. Pravdou je, že parkovacie miesta chýbajú, no nie všade je situácia kritická. Sú lokality, a to aj na JUH-u, kde sa zaparkovať dá kedykoľvek, resp. vždy, ak vodiči dodržia zásady ohľaduplnosti a nezaberajú viac ako jedno miesto. V tomto smere by tiež pomohlo vyznačenie parkovacích miest štandardnou bielou čiarou.
Mesto Poprad pokračuje v budovaní parkovacích miest, čo je chvályhodné. Najmä ak sa rozširovanie parkovísk sústredí do najpotrebnejších lokalít. Problémom však je, že popradské sídliská boli projektované aj ako sídlliská s určitou výmerou zelených plôch, v niektorých prípadoch minimálnou alebo nedostačujúcou. Zároveň aj počet parkovacích miest bol vzhľadom na zreteľnú perspektívu nárastu motorizácie poddimenzovaný. Podľa všetkého teda pri ďalšom rozširovaní parkovísk padnú za obeť civilizačnému rozvoju práve zelené miesta. Upozornil na to aj samotný primátor Anton Danko s poznámkou, že dúfa, že Popradčania sú rozumní ľudia a že to pochopia. A to je už na zamyslenie. Každému musí byť jasné, že parkovacích miest nikdy nebude dostatok. Stačí, že sa pri prepodkladanom ekonomickom rozvoji Slovenska stane majiteľom automobilu každá druhá mestská domácnosť. (V súčasnosti má zaregistrovaný osobný automobil takmer 45 percent obyvateľov Slovenska.) Preto rozširovaním parkovísk na úkor trávnikov problém vyriešime iba dočasne. Zato sa budeme dívať, ako sa naše sídliská ešte viac menia na súvislú betónovú plochu. Za rozumné riešenie preto považujem jednoznačnú podporu výstavbe viacpodlažných krytých parkovísk (parkovacích domov), ktorá má väčšiu šancu vyriešiť nie jeden, ale dokonca dva problémy súčasne: nedostatok parkovacích miest a nedostatok garáží. Vo svete existujú dokonca riešenia, keď podzemné parkoviská nelikvidujú zelené plochy, pretože ich strechu tvorí trávnik či ihrisko. To by sa však museli nájsť investori, ktorí by vrámci súčasného stavebného boomu netúžili po nebotyčných polyfunkčných domoch, ešte viac zhoršujúcich situáciu, ale po niečom, čo je pre obyvateľov našich miest viac potrebné.
