Racionalizácia školstva je problém každého väčšieho mesta, ktorý spolu s ďalšími kompetenciami prevzali. Niet mesta, v ktorom by nebolo nutné v posledných desiatich rokoch zrušiť nejakú školu. Je to smutné, ale je to tak - detí je čoraz menej. Rozhodnutia o rušení škôl sú najťažšie, pretože zahŕňajú možstvo pohľadov na vec, ktoré sú v prirodzenom rozpore. Ideálne by bolo, keby v rámci inak logického a spravodlivého financovania škôl podľa počtu žiakov bolo dosť prostriedkov aj pre školy, ktoré nie sú prepchaté žiakmi do takej miery, že sa v nich niet kde pohnúť. Nielen ideálne, v dnešnej dobe je požiadavka rozumného počtu žiakov v triedach nutnosťou. Kým je však slovenské školstvo v pozícii podvýživeného organizmu, čo je jednoznačná zodpovednosť štátu, bude nutné rušiť aj školy, ktoré majú okolo päťsto žiakov, čo je len o niečo menej, ako je ich projektovaná kapacita. Samému sa mi ťažko odpovedá na otázku, ktorá škola a prečo by mala alebo nemala byť zrušená, pretože som zamestnancom jednej z nich, teda som, žiaľ, v pozícii nedobrovoľného "konkurenta." Teda keď poviem zrušiť, dostanem sa do rozporu s vlastnými vyššie uvedenými argumentmi. Keď poviem nezrušiť, žiaľ, v dnešnom systéme poškodzujem vlastnú školu, pretože tá nedostane z rozpočtu to, čo by mala. Preto mi ostáva dúfať, že situácia v školstve sa čoskoro natoľko zmení, že takáto dilema aspoň v budúcnosti nebude trápiť nikoho zo zainteresovaných.
Jeden z názorov, možno dodatočne pridám aj ďalšie:
phttp://jozeffranko.blog.sme.sk/c/130360/Mesto-Poprad-nema-poslancoviba-hlasujucich.html
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára